pondelok 31. januára 2011

De profundis




Mňa pokoril si, Bože! - K samej prašnej, chladnej zemi 
si povalil ma v hneve, z jasnej výšin koľaje 
vyronil beh môj krepký, zlomiv obe perute mi, 
i vo priepasť ma zrazil, kde ni slznej krupaje 
niet zármutku viac k teche, ľahostajný, tupý sedá 
na pustom, tvrdom dne, stín nemý, kameň v potoku 
bez všímania, čo vedľa špľachce vlna času bledá, 
len na prstoch ohrýza suchých rovno otroku, 
čo klesnul vysilený, slúžiť-plúžiť ďalej nezná - 
Mám zobrať ututlaný dychot v kviľbu výrazu 
i z hlbín vzlyknúť: Pane, Pane! Čo ti z tohto väzňa, 
čo z prikovanca trebárs na večný stĺp Kaukazu?



Pavol O.Hviezdoslav - De profundis